Bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby bol obvinený z toho, že mal prijať úplatok 40-tisíc eur od Zoroslava Kollára za to, že ho prestanú odpočúvať. O skutku vypovedal Ľudovít Makó a Boris Beňa. V druhom bol obvinený z toho, že podplácal policajta Kučerku, aby ochránil pred vyšetrovaním firmu Strabag. O tom vypovedal samotný Kučerka.

Generálna prokuratúra v rozhodnutí hodnotí výpovede svedkov Makóa a Beňu. Tvrdí, že obvinenie stojí len na nich a tieto výpovede sa v podstatných častiach rozchádzajú. Ide napríklad o časy alebo spôsoby jednotlivých stretnutí, alebo farbu obálky, v ktorej boli peniaze. V druhom prípade GP spochybňuje dôveryhodnosť Kučerku pre jeho zdravotný stav.

GP takisto tvrdí, že ani samotný Zoroslav Kollár, ktorý  bol obvinený z dávania úplatku, skutok nepriznáva. Ďalšia kritika GP spočíva v tom, že trestné stíhanie bolo začaté na základe úradného záznamu, a nie na základe trestného oznámenia.

Špeciálna prokuratúra argumentáciu odmieta. Za pravdu jej dali aj rozhodnutia súdov, ktoré predchádzali zrušeniu obvinenia. Celkovo o väzbe rozhodovalo 8 sudcov Najvyššieho súdu, dvaja sudcovia Špecializovaného trestného súdu a traja sudcovia Ústavného súdu. V rozhodnutiach sa okrem iného konštatuje aj to, že „výpovede svedkov sú v podstatných rysoch zhodné“.

Generálna prokuratúra tak nie len, že hĺbkovo hodnotila dôkazy, čo by mali podľa viacerých odborníkov robiť súdy. Ale ich aj hodnotila celkom odlišne ako súdy.

Vladimíra Pčolinského však neskôr znova obvinili a špeciálna prokuratúra podala obžalobu. O prípade úplatku od Zoroslava Kollára tak nakoniec rozhodne súd. Kollár sa medzičasom k odovzdaniu úplatku Beňovi priznal.

(viac o prípade https://dennikn.sk/2521801/ako-generalna-prokuratura-zachranila-pcolinskeho-vidia-malo-dokazov-a-procesnu-chybu-ktora-sudom-neprekazala/ )